Keď sa duša odinkarnuje

Keď duša opustí telo a túto realitu.

Viem, že v tomto období, kedy zo Zeme odchádza veľké množstvo ľudí, je toto veľmi citlivá téma. Ale pochopenie tohto procesu je veľmi dôležité pre každého z nás.

V spoločnosti sa veľmi rozmohol strach zo smrti. Strach z umierania. Strach zo straty svojich blízkych. Je to archetypálny strach, ktorý nám bol naprogramovaný a v princípe s nami vôbec nie je kompatibilný. Tento strach znamená nepochopenie princípu a prežívanie oddelenia. Iluzórneho oddelenia od Prvotného Zdroja, od nekonečnej Energie Počiatku nás všetkých a všetkého. Od princípu a pravdy, že duša je nesmrteľná.

Strach zo smrti a následný žiaľ za tými, ktorých sme hmotne stratili / úmyselne nehovorím, ktorí zomreli, pretože by to nebola pravda, vysvetlím to neskôr/ teda tento strach a žiaľ tu kotví všetky duše, ktoré by mali byť po opustení fyzického sveta v iných úrovniach Stvorenia.

Medzi kvality mojej duše patrí aj to, že viem dušu privolať a aj dušu z tejto dimenzie odprevadiť. Nerobím to však úmyselne ani aktívne. Avšak mám také obdobia, kedy je volanie duší, ktoré sú tu kotvené silné a tak ich posielam do Svetla. Mám jeden celkom humorný zážitok, keď pred približne 4mi rokmi, keď som išla s mladšou dcérkou večer domov, medzi Liptovským Hrádkom a križovatkou Čertovica /Hybe na mňa začala doslova kričať jedna zblúdilá duša. Načítala som, že je to muž okolo 40tky. Ten týždeň som však mala dosť náročné terapie a nebola som v úplnej energii a tak som mu len povedala niečo v zmysle: OK, viem o tebe, ale momentálne som dosť unavená.

Mladý muž sa však nedal odbiť, bol veľmi zmätený a vystrašený.

Náhoda zariadila svoje a tak mi na terapiu prišla pani, ktorá mi rozprávala o tom, ako sa jej kamarát na tejto križovatke zabil na aute. A tak som vedela o jeho situácii viac. Každopádne to nič nemenilo na situácii, že som na jeho odvedenie nemala potrebnú energiu. Na druhý deň, keď som okolo toho miesta opäť prechádzala autom, bol ešte viac tlačivejší a strhol mi volant na stranu. Vtedy mi bolo jasné, že jeho situácia neznesie odklad. Nasmerovala som ho k mojej blízkej priateľke z Prahy, ktorá takisto pracuje s energetickým polom a potenciálom a vytvorila mu na to portál. Problém bol, že som to Libuške zabudla zavolať. Zavolala mi o deň neskôr ona, či sa jej nemôžem pozrieť na to, kto jej chodí po dome, lebo Jessy, jej psík, ho stále naháňa. A tak som jej situáciu vysvetlila, na čo ona reagovala slovami: Jo, aha, tak dorazil. Následne ho odviedla.

Musím pri tejto príležitosti zmieniť dôležitý fakt a to ten, že vskutku neodporúčam stavať žiadne pomníky a kríže pri miestach dopravných nehôd, časť duše totiž ostáva ukotvená na tomto mieste a to nie je žiadúce. Chápem, že je to tu, na Zemi zvykom a akýmsi mementom, aby si ľudia uvedomovali prípadné možné nebezpečenstvo, ale pramení to, žiaľ, z nevedomosti, ako veci fungujú.

Bohužiaľ , zámerne pokrútenými pravidlami a na druhej strane nepochopením sa telá namiesto spálenia pochovávajú celé. Duša sa tak musí rozdeliť a jej časť ostáva na stráži pri rozpadajúcom sa tele. Nemusíme si hovoriť, ako dlho sa rozpadávajú ľudské kosti...a či vôbec.

Mnoho ľudí hovorí o odinkarnovaných, že je to nespravodlivé, že boli mladí, že tu predsa majú rodiny, ženy, deti, pre ktoré tu mali ešte byť, atď. Keď vezmeme do úvahy štatistiky, skutočne musíme konštatovať, že enormne veľa duší opúšťa zem a musím vám povedať, že je to len začiatok, zem opustí mnoho, mnoho ľudí.

Pre tých, ktorí ostávajú a ostanú je to jedna z úloh: vyriešiť a vyliečiť si svoj strach zo smrti. Z tohto pohľadu robia odídené duše obrovskú službu tým ostatným, pretože nútia človeka zamýšľať sa nad otázkami odinkarnovania, uvažovať a hľadať to, čo je za týmto zatiahnutým závesom Nepoznania a cez toto poznanie si zvyšovať svoje pochopenie a frekvenciu.

Z hľadiska cesty duše sa duša vedome na Zem 3D inkarnuje a následne, keď má odísť tak:

1. ak nejde podľa plánu duše a je od neho stále, napriek indíciám vzdialená, aby si nenarobila väčšiu karmu a patálie, s ktorými by bolo pre ňu už ťažké sa v ďalšom živote vysporiadať, tak je zo Zemskej úrovne odvolaná, nevedomí ľudia to vnímajú ako smrť

2. duša sa už viac, ako sa doteraz rozvinula nerozvinie a tak odíde, prejde procesom očisty, rozpomenutia sa a v zápätí sa inkarnuje, teda vtelí do nového tela a života.

Cieľom nášho života nie je hromadenie majetku a stavanie firiem a podobne, ale rast a vzostup duchovnej úrovne. V tom druhom prípade musíme však rozlišovať to, na akej úrovni sa duša nachádza a teda aké má ciele a úlohy. A všetko toto je potrebné vidieť a vnímať cez prepletenie jednotlivej duše s cestami iných duší.

Pre pochopenie úplne jednoducho - Zuzka a Michal si konečne založili rodinu. Po dlhých nezdaroch sa im narodilo bábätko, vzápätí sa však Michal zabije na aute. Ak nevidíme na záves ciest duše, úloh a potencionalít, je to tragédia.

V tomto prípade je najpravdepodobnejší scenár, že Zuzka s malou dcérkou si mali zažiť traumu opustenia a ako duše si naplánovali tento prežitok spolu s Michalom. Michal mal možnosť si zvoliť, akou cestou ich opustí a keďže nebolo v jeho povahe si nájsť milenku a svoju rodinu opustiť, rozhodol sa pre autonehodu. Michal sa vzápätí inkarnuje ako Zuzkine druhé dieťa, ktoré bude mať Zuzka s druhým manželom, aby jej bol v láske, ktorú k nej celý čas cítil, nablízku. Ďalšou možnosťou je, že Zuzka sa v ich minulom spoločnom živote zabila a tým spôsobila Michalovi veľké trápenie a on sa v nepochopení utrápil až k smrti. Aby bola karmická energia, ktorú vtedy Zuzka vytvorila vyrovnaná, v tomto živote sa stane scenár o ktorom som hovorila. Preto nikdy odchody ľudí z tejto hmoty nesúďme, lebo nevidíme na záves udalostí a zmlúv, ktoré majú duše medzi sebou. 

Každý má tisícky príležitostí sa zmeniť, upraviť svoj náhľad na svet, Zem, Vesmír, Prvotný Zdroj, každý má nekonečné množstvo potenciálnych možností denne k dispozícii. Teda každý môže o dĺžke svojho života rozhodovať sám. V pláne duše je zaznamenaná potencionalita odchodu z tela, nie však definitívna cieľová páska. Naša cesta sa skladá z miliardového množstva príležitostí a potencionalít a my sami určujeme, ako to bude s nami ďalej.

V našej dimenzii teda v tretej úrovni vedomia alebo v tretej hustote, hráme doteraz hry na obeť , teda toho, kto trpí a toho, kto ubližuje, teda vinníka. Avšak je to len program, v ktorom sme dočasne prisľúbili hrať. A z tohto pohľadu vidíme cez náš filter:, že ten môže za toho smrť a podobne. Avšak znova je to veľmi obmedzený náhľad , pretože každá duša si volí svoj rast cez určité skúsenosti a teda, ak si duša zvolí skúsenosť obete, jednoznačne k nej musí niekto hrať rolu vinníka. Pochopenie toho, ako je náš mozog v 3D naprogramovaný znamená veľkú slobodu.

Určite ti je známe, že sa zvyšuje frekvencia Zeme, rastie svetlo vedomia. Zeme, aj nás. Je to nezastaviteľný proces, ktorý je naplánovaný Prvotným Zdrojom, Božstvom. 4-tá a 5-ta úroveň vedomia, do ktorej je zem pomaly ponáraná je úplne o niečom inom, ako ten svet, ktorý poznáme teraz. Kto nie je kompatibilný s duchovnou úrovňou Zeme a namiesto ducha rozvíja majetok a nízkovibračné energie – ako strach, nenávisť, závisť, ego, hodnotenie, odsudzovanie, ohováranie... nemôže zvládnuť pr+echod do vyšších energií.

A tak Zem opustí. Nezomrie, lebo duša je nesmrteľné svetlo a láska. Len sa narodí niekde inde alebo v inej časovej línie Zeme, kde si ešte pár krát zahrá hru na karmu, vinníka a obeť, kým tú hru pochopí. A to je úplne v poriadku.

A k otázke, ktorú som niekoľkokrát dostala na terapiách, že prečo teda odchádzajú liečitelia odpoviem jednoducho. Každý liečiteľ má presne danú úlohu, buď ako karmickú úlohu alebo ako posol svetla si vzal na starosť určitý počet duší. Jeho duša je vysoko ukotvená a ak tu nemá žiadne iné poslanie, tak po "zmluvnom " počte duší, ktorým pomohol alebo správne nasmeroval, odíde.

Odchod z tohto sveta a tohto tela nie je trestom. Je len zhodením toho najťažšieho kabáta, odložením toho najťažšieho závažia, ktoré nosíme. Pod tým ťažkým 3D kabátom je prekrásne svetelné a žiarivé naše vlastné svetlo a vedomie, ktoré obsahuje celú históriu Stvorenia. Tzv. smrť je prechodom domov, mimo tento holografický program a projekt. Je to návrat ku všetkým energiám, ktoré nás celý život chránili a podporovali, je to objatie svetla a lásky.

Našou úlohou je toto celé prijať, pochopiť a nehodnotiť - to sú kvality vyspelej duše.

Možno, ak patríš k tým, ktorí niekoho blízkeho v posledných 3 rokoch stratili, si hovoríš : no, dobre sa jej to hovorí, ona o nikoho neprišla.

Tak len stručne: Keď som mala 6, zomrel mi bratranec, starký, ktorý ma čiastočne vychovával, v 18tke mi zomrel takto, v 26tke prvý manžel a do 30tky blízka priateľka a veľmi blízky ujo s tetou… to bol môj "štart" do ďalšieho života. Štart do veľkej bolesti, v ktorej sa nepochopenie a boj proti realite stávalo neznesiteľným….až kým som nepochopila. Pomohlo mi aj to, že som vo veku 29 rokov pri jednom kolapse opustila telo. Moji duchovní sprievodcovia sa už na moju bolesť nemohli pozerať. A tak som bola tam, hore, doma. Bola som v objatí svetla a bezpodmienečnej lásky.

Buď pozorovateľom toho, čo sa deje a bude diať, nesúď a nehodnoť, nepadaj do emočných pascí. V každom okamihu si buď vedomý, vedomá toho, že nie si len toto telo, ale, že si nesmrteľné Svetlo naplnené láskou a vedomím.

Prajem ti veľa svetla na tvojej Ceste poznania a spoznania sa.

Sofia Fabijenna